Magduška Kraščeničová

Dnes sme si dali stretnutie v nitrianskych Mlynoch pri káve s pani Magduškou Kraščeničovou, rodenou Czabarkovou, ktorá patrí medzi zakladajúce členky našej Nitrianskej komunitnej spoločnosti Homo Nitriensis.

Magduška prezraď, nám aký bol začiatok Tvojej životnej púte, aké prostredie Ťa formulovalo, keďže patríš medzi mimoriadne aktívne a životaschopné ženy, ktoré sa len tak ľahko nevzdávajú?

Narodila som sa v maďarskej Ambrózfalve 31. marca, 1945, teda na sklonku druhej svetovej vojny. Moji rodičia, ako Slováci žijúci na Dolnej Zemi využili príležitosť presídlenia sa na Slovensko a tak v roku 1947 som ako dvojročná prišla s nimi do Horných Salíb. Tu som vyrastala v zmiešanom slovensko-maďarskom prostredí, navštevovala som slovenskú základnú osemročnú školu a neskôr som začala študovať na Strednej zdravotnej škole v Skalici.

Ako sa vyvíjal Tvoj rodinný život?

V roku 1964 som bola „zoznámená“ vďaka manželovmu strýkovi, ináč zubnému lekárovi v našej obci, so sympatickým Tiborom. Za Tibora som sa vydala o dva roky. Tibor ako veterinárny lekár začal pracovať v Okresnom veterinárnom zariadení v Zlatých Moravciach. Po 15 rokoch prešiel na Krajskú veterinárnu správu v Nitre, potom za námestníka riaditeľa Štátnej veterinárnej správy v Bratislave, aby sa opäť vrátil do Nitry na Krajský veterinárny ústav vo funkcii riaditeľa. Máme spolu tri šikovné deti. Som hrdá stará a prastará mama 7 vnúčat a jednej pravnučky. Spolu s Tiborom sme prežili 55 krásnych a aktívnych rokov, postavili sme si rozkošnú chalupu v Jedľových Kostoľanoch, ktorá sa stala miestom našich veľkých rodinných stretnutí. Žiaľ, v roku 2021 mi manžel zomrel počas pandémie COVIDu-19.

Ktorými zamestnaniami si vo svojom živote prechádzala?

Mojím prvým zamestnaním bola práca na Oddelení zdravotnej starostlivosti a to 15 rokov v Zlatých Moravciach a neskôr v Nitre, kde som mala na starosti vzdelávacie podujatia zamerané na správny životný štýl. V Zlatých Moravciach som bola aj poslankyňou Mestského úradu a pracovala som v Komisii pre prácu s mládežou. Neskôr som svoju prácu vymenila za povolanie vychovávateľky v rokoch 1990-1995 na Strednej poľnohospodárskej a veterinárnej škole v Nitre. Potom až do roku 2000 som bola zamestnaná na Hygiene, odkiaľ som odišla do dôchodku. Svoje vzdelanie som si doplnila na Filozofickej fakulte, Univerzite Komenského. Moja záverečná práca bola zameraná na využitie mimoškolského času  pri výchove rómskych detí a vzdelávaní mladých rómskych žien.  Týmto štúdium som nadviazala na svoju dobrovoľnícku prácu v nitrianskom Dome pionierov, kde som organizovala pre deti rôzne súťaže zamerané na oblasť výživy a zdravého stravovania.

Ako sa začala Tvoja spolupráca s Nitrianskou komunitnou spoločnosťou Homo Nitriensis a práca s charitou vôbec?

Všetko sa to vyvíjalo postupne. Základy som mala v práci s mládežou, rómskymi deťmi a s mladými rómskymi ženami, s prednáškami a súťažami, ktoré som organizovala k zdravej výžive. Manžel začal pracovať v nitrianskom Lyion klube, čo je tiež charitatívna organizácia a ja aby som s ním zladila svoje kroky, som sa zapojila do práce v Homo Nitriensis. Toto malo súvis aj s mojim predchádzajúcim členstvom v Slovenskom zväze žien a keď pani Olinka Csákayová začala organizovať Homo Nitriensis, tak som cítila, že sa aj ja chcem niekde zapojiť, kde budem môcť pomáhať ľuďom, ktorí potrebujú  pomoc. Naviac, som bola zakladajúcou členkou a prvou prezidentkou ďalšej humanitnej organizácie a to Klubu Ypsiloniek. Tu som sa rada zapájala do tanečných a speváckych vystúpení. V Homo Nitriensis, sa mi veľmi páčili naše prvé aktivity, medzi ktoré sa zaraďovali Nitrianske mestské plesy organizované našou spoločnosťou, potom náš charitatívny stánok na Mestských vianočných trhoch. Veľkú radosť som mala z krojovaných podujatí v PKO organizovaných pod názvom “Nitra v kroji”. Osobne milujem kroje, k môjmu životnému jubileu som si dokonca dala ušiť vlastný kroj. Z Klubu Ypsiloniek si veľmi rada spomínam na nami organizované podujatie “Škola v prírode”, ktoré sme realizovali v Čifároch.  Všetko toto ma napĺňalo a s manželom nám to pozitívne ovplyvnilo spoločný život, ja som sa zúčastňovala charitatívnych podujatí organizovaných Lyon klubom, manžel rád podporil naše podujatia, niekedy sme mali spoločné aktivity obidvoch klubov. Po manželovej smrti a prekonaní vážneho priebehu ochorenia COVID-19, sa rada zapájam aj do súčasných charitatívnych podujatí. V apríli 2022 sme podporili ukrajinských odídencov vo vzdelávaní v slovenskom jazyku, pomohli sme aj s nákupom potravín pre ukrajinské matky a deti ubytovaných na nitrianskom Agroinštitúte. Okrem toho sme zakúpili aj  polohovateľné postele do Domovov dôchodcov, ako aj rehabilitačné prístroje do Centra pre rodiny a deti na Chrenovej a vykonali mnoho iných dobrých činov.

Magduška, aké sú Tvoje ďalšie životné a charitatívne plány?

V poslednom čase prechádzam vážnějšími ochoreniami. Verím však, že mi bude dopriate viesť ešte aktívny život, aby som videla, ako vyrastajú moje vnúčatá a pravnúča, ako sa darí mojim deťom.  Aj napriek svojmu seniorskému veku, si želám, aby som ešte mala dosť síl nato, aby som pomáhala ľuďom v núdzi, mohla sa zúčastňovať práce v Homo Nitriensis a svojimi radami prispieť k ďalšiemu rozvoju tejto charitatívnej organizácii.

reast-font-family: Calibri; mso-fareast-theme-font: minor-latin; mso-hansi-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: 'Times New Roman'; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-ansi-language: EN-US; mso-fareast-language: EN-US; mso-bidi-language: AR-SA;" lang="EN-US">Milá Magduška, veľmi pekne ďakujeme za rozhovor a želáme Ti dobré zdravie, veľa šťastia, radosť v kruhu Tvojich najbližších, zachovaj si svoj optimizmus, veselú povahu a tešíme sa ďalšiu spoluprácu s Tebou.

Po skončení štúdií začala pracovať na pozícii kontrolóra Výboru ľudovej kontroly na Okresnom národnom výbore v Nitre a po 7 rokoch bola vymenovaná za hlavnú kontrolórku Okresného ústavu národného zdravia v Nitre. Túto funkciu vykonávala do roku 1990. V Ústave pre zavedenie zdravotného poistenia a neskôr vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni pracovala takmer štvrťstoročie na rôznych postoch v Nitrianskom kraji. Už ôsmy rok je na dôchodku.  Je vydatá, s manželom majú 2 deti a tešia sa 3 vnúčatám.

Edka počas Tvojej životnej profesionálnej a osobnej kariéry si sa predovšetkým venovala aktivitám, ktoré majú najmä prívlastok dobrovoľnícky a charitatívny. 

Mojou prvou spomienkou  dobrovoľníckej aktivity  je činnosť v Československom Červenom kríži.   Okrem výchovy v rodine  to bolo najmä pôsobenie pedagógov, ktorí nenápadne usmerňovali, v tom čase v mimoriadne zložitom období, naše kroky  vedúce k celoživotnej činnosti v oblasti charity a dobrovoľníckej práce.  Už počas štúdia na vysokej škole som pracovala v zväze mládeže na rôznych  postoch, mala som na starosti sociálnu oblasť, stretala som a oceňovala úžasných ľudí -  darcov krvi a na ústredí vysokoškolskom mládeže som riešila rôzne oblasti, napr. problematiku týkajúcu sa ubytovania študentov na  internátoch.  Neskôr to bola činnosť aktivistky v Slovenskom zväze žien a členky kontrolnej rady v Červenom kríži.  Moje aktivity v Slovenskom Červenom kríži sa zvyšovali, stala som sa predsedníčkou Územného spolku Slovenského Červeného kríža v Nitre a členkou Najvyššej rady SČK. V tejto zodpovednej a náročnej  funkcii som pôsobila vyše 20 rokov a ukončila som ju v roku 2017. V práci v SČK pokračujem už len ako dobrovoľníčka.  Okrem toho nepretržite od roku 1990 pracujem v revíznej komisii záujmového  občianskeho združenia Spoločnosti psoriatikov a atopikov SR a pred 9 rokmi pribudli ešte aktivity v nitrianskej charitatívnej organizácii.

Do akých charitatívnych a dobrovoľníckych aktivít si bola zapojená, alebo sa na ich realizácii ešte stále podieľaš? 

Myslím si, že som toho stihla pomerne dosť, najmä po mojom odchode do starobného dôchodku, kedy som zrazu mala dosť voľného času, vôľu a energiu ho stráviť čo najužitočnejšie a zmysluplne.  Rada spomínam na súťaže mladých zdravotníkov v poskytovaní prvej pomoci, na Záchranársky beh prežitia, či XXII. ročník celoslovenskej súťaže družstiev v poskytovaní prvej pomoci tzv. Memoriál MUDr. Vladimíra Harineka, ktorý sa v roku 2014 uskutočnil v Nitre.  Nedá mi nespomenúť rôzne opakované zbierky potravín, ktoré sme uskutočňovali najmä v priestoroch Kauflandu, kedy nakupujúci mohli zo svojho zaplateného nákupu  v prospech charity odovzdať potraviny, či hygienické potreby.  Tieto sme roztriedili a pripravili z nich vyše 20 kg balíky, ktoré sme podľa návrhov starostov obcí, či miest a sociálnych pracovníkov  rozvážali priamo do bydlísk prijímateľov v okrese Nitra a Zlaté Moravce.  Žiaľ pri týchto akciách som sa stretla často s nedôstojnými podmienkami bývania, s ťažko zdravotne postihnutými či osamelými osobami, ktorí boli povďační za potraviny, ktoré sme im rozdávali, ale aj za ich hrejivé slová. K niektorým rodinám sme sa neskôr vrátili a okrem potravín sme im odovzdali aj balík šatstva, v rodinách s malými deťmi pribudli aj  hračky a spoločenské hry. Mojou rozsahom a finančne najväčšou aktivitou bola dobrovoľnícka práca  v rámci Operačného programu potravinovej a materiálnej pomoci (ďalej len OP FEAD), ktorá bola zameraná na zmiernenie potravinovej a materiálnej deprimácie najodkázanejších osôb v záujme zníženia celkového ekonomického zaťaženia rizikových skupín nachádzajúcich sa v systéme pomoci  v hmotnej núdzi.

Ďalšou z oblastí činnosti v ktorej stále aktívne pracujem je darcovstvo krvi.  Darovať krv z čistej lásky človeka k človeku, z morálneho presvedčenia, je jedným z najkrajších darov. Za humánne činy, kedy darcovia krvi pomáhajú v ťažkých chvíľach neznámym ľuďom tým, že darujú krv, im  vlievajú nádej do života a  pomáhajú prinavrátiť zdravie chorých spoluobčanom. Darovať krv môžu ľudia, ktorí sa na svet pozerajú srdcom.  Preto s úctou a potešením spracovávam evidenčnú databázu o darcoch krvi, o ich odberoch a  ich oceneniach, na príprave ktorých spolupracujem.

Ako si sa stala členkou Homo Nitriensis, kto Ťa priviedol do tejto charitatívnej organizácie?

Činnosť tohto občianskeho združenia som poznala ešte predtým než som sa stala jej členkou. Jej členkami boli 2 moje priateľky, bývalé susedy, jedna z nich Irenka Števková bola aj zakladajúcou členkou.  Bolo samozrejmosťou, že som sa už predtým dlhší čas zúčastňovala aj charitatívnych podujatí, ktoré HOMO NITRIENSIS organizovala. Páčili sa mi a preto som sa cítila poctená ponukou stať sa jej členkou.  Vďačím za to predovšetkým mojej priateľke Olinke Saubererovej, jej charizme, obetavosti a ochote pomáhať tým, ktorí pomoc potrebujú.  Nečakane zomrela pri dopravnej nehode, keď sa vracala z nácviku programu na charitatívne podujatie. Chýba nám a so smútkom v duši na ňu často myslíme.

Ktoré akcie v rámci Homo Nitriensis sa Ti najviac páčia a o čo by si doterajšie programové aktivity tejto organizácie rada rozšírila?

Na túto otázku neviem uviesť jednoznačnú odpoveď. Páči sa predovšetkým spôsob, akým získava HOMO NITRIENSIS finančné prostriedky na realizáciu svojich charitatívnych zámerov, ktorým je organizovanie rôznych akcií.  Myslím, že najväčší ohlas mali Charitatívne  majálesy  “Nitra v kroji”, ktoré sme organizovali v rokoch 2017 a 2018 v predvečer 1. mája v Estrádnej hale PKO Nitra a Charitatívne módne prehliadky “Srdce a krása”, ktoré sme organizovali v priestoroch Agrokomplexu Nitra. Najmä tá posledná v roku 2018 zanechala  v účastníkoch veľký ohlas, lebo priamo na akcii bola prítomná mamička s  deťmi a prevzala si od nás dar – individuálne zhotovenú pomôcku - kočík pre jej 2 zdravotne postihnuté deti, hradenú z výťažku predmetného podujatia.

K druhej časti otázky musím uviesť, že nebude ľahké v tomto neistom období pandémie sa opätovne vrátiť k realizácii našich najúspešnejších aktivít, ale som presvedčená, že sa ak to bude možné, pokúsime sa to.  Už sme začali realizovať novú aktivitu a zariadeniu sociálnych služieb sme darovali dezinfekčné prostriedky, zabraňujúce šíreniu koronavíru. V tom by sme mohli pokračovať. V budúcnosti by som navrhla usporiadať kurzy. Totiž dôchodcovia sa v posledných rokoch dožívajú vyššieho veku a viacerí nestíhajú držať krok s mladými, ktorí hravo zvládajú aplikáciu najnovších výdobytkov vedy a techniky do praxe.  Majú síce mobily, ale neovládajú všetky ich funkcie, pracujú aj na počítačoch či notebookoch, ale nevedia ich možnosti kompletne využívať.  Chceli by si v mobiloch prezerať fotky napríklad svojich vnúčat a pravnúčat, ale majú problém ich v mobilnom telefóne, čo v počítači nájsť, či uložiť. Myslím, že by sme mohli zorganizovať pre nich bezplatné kurzy, na ktorých by ich zrozumiteľnou rečou zaškolili a prakticky by s nimi rôzne  postupy precvičili.

Ktorá charitatívna aktivita sa Ti najviac páčila a prečo?

Ako viem, finančne najvyšší výťažok sme dosiahli pri realizácii charitatívnych módnych prehliadok “Srdce a krása”. Obdiv si zaslúžia moje kolegyne, ktoré dokázali pripraviť a zvládnuť také náročné    akcie.  Osobne pre mňa to boli prvá veľkolepá módna prehliadka, ktorej som sa zúčastnila s perfektným programom, pohostením a zábavou.  Aj vďaka príjmom z tejto akcie sme mohli doplniť finančné zdroje k zbierke, ktorú sme viac rokov realizovali a o rok neskôr zakúpiť prístroj pre brachyterapiu pre onkologické oddelenie Fakultnej nemocnice v Nitre.    

reast-font-family: Calibri; mso-fareast-theme-font: minor-latin; mso-hansi-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: 'Times New Roman'; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-ansi-language: EN-US; mso-fareast-language: EN-US; mso-bidi-language: AR-SA;" lang="EN-US">Ďakujeme za rozhovor a v mene Homo Nitriensis Ti prajeme dobré zdravie, spokojnosť a šťastie v rodine ako aj veľa úspechov v Tvojich dobrovoľníckych aktivitách.